Ako som opustil Olympus

Ak človek fotí zrkadlovkou, musí byť verný jednej značke foťáku. Má k nej všetky objektívy, príslušenstvo a postupne rozširuje fotorodinku. V takom prípade, opustiť túto značku a prejsť k inej, je takmer rovnako vážne ako opustiť ženu a prejsť k inej ;-)   ...jednoducho na to musíte mať pádny dôvod.

Mne sa to prihodilo pred pár rokmi tiež. Opustil som Olympus a prešiel k Nikonu. Dnes už s chladnou hlavou a

bez rozvodových emócií môžem povedať, že to bolo rozhodnutie dobré. Rád by som tu preto napísal pár slov o mojich dôvodoch a možno vám tým ušetrím trochu peňazí, ak ste na pochybách, či kúpiť olyho alebo nie. Neberte to prosím ako technický elaborát, ale skôr ako moje subjektívne dojmy.

V prvom rade musím povedať, že olympus bol pre mňa veľká láska. Zrkadlovku E500 som si kúpil na vianoce 2005 ako svoju prvú zrkadlovku. Nahradila mi elektronickú zrkadlovku Olympus C-2100UZ, ktorá mi urobila obrovskú službu, ale v tej dobe so svojimi 2,1 MP už naozaj dožívala. Vtedy som sa ani veľmi nerozhodoval medzi jednotlivými značkami zrkadloviek, pretože v roku 2005 boli ešte na takej cenovej úrovni, že som si ani nedovolil o nej snívať. A v tom prišiel na trh Olympus s modelom E500, ktorý podkopal cenou všetku konkurenciu naokolo a ja som v predvianočnom čase neodolal...

...a tým som sa chytil do pasce ;-)  To rozhodnutie neľutujem, pretože foťák to bol dobrý, veľa som sa na ňom naučil a kopec dobrých fotiek som ním urobil a utešoval som sa aj tým, že veď olympus má dobré foťáky a so 4:3 systémom ma čaká len to najlepšie (ako uvádzajú firemné letáky). Ale aby som sa zbytočne nerozpisoval, začnem chválou.

Olympus považujem stále za dobrú firmu, ktorá je neuveriteľne inovatívna. Nikto im nemôže uprieť prvenstvo a priekopníctvo v mnohom: stabilizácia čipu, experimenty s vertikálnym zrkadlom, protiprachová ochrana čipu, liveview, zrkadlovka bez zrkadla a pod. Rovnako ako skvelý marketing, ktorým si získal vtedy mňa, a to počiatočnou nízkou cenou.

Jednou inováciou ale hrali vabank – štvortretinovým formátom, ktorým sľúbili prelom. Konštrukciu malých ľahkých tiel, skvelú obrazovú kvalitu a objektívy, ktoré budú malé, ľahké a špecialne konštruované „po novom“ práve pre ich 4:3 čipy.

Diskusií o 4:3 formáte nájdete na internete tony. Tisíce ľudí kričiacich proti sebe: polovica „za“ polovica „proti“.

U mňa došlo k postupnému prerodu od nadšenca do úplného skeptika. Jednoducho som prestal veriť budúcnosti 4:3 formátu. Nemyslím tak, že by prestal existovať, ale preto, že pre mňa začal predstavovať brzdu. Čas ukázal, že všetky sľubované výhody sa nekonali. Telá ani objektívy nie sú o nič ľahšie ani menšie a to dokonca ani keď vyhodili zrkadlo. Fantastické malé foťky 600vkovej rady totálne odpísali marketingovým rozhodnutím, že budú amatérske a preto z krížového voliča vyhodili funkcie priameho prístupu (ruky zlámať tomu kravatovému debilovi, čo to rozhodol).

Po troch rokoch sa situácia na trhu výrazne zmenila. Ceny sa vyrovnali a ja som pochopil, že s olympusom niet kam ďalej ísť. Nové modely boli prakticky drahšie ako nikon a canon a ceny porovnateľných objektívov a príslušenstva u olympusu boli až neuveriteľne drahšie. Neexistovala žiadna alternatíva „lacnejšieho výrobcu“, pretože na 4:3 formát je minimálna ponuka od sigmy, tamronu a pod. Navyše Olympu postavil na 4:3 formáte aj profi telá, čo mi pripadá smiešne, pretože kvalita tých čipov naozaj ani zďaleka nemôže konkurovať full-framu. Zato cenovo konkuruje celkom dobre! Marketing olyho naozaj funguje.

Začiatok roka 2009 bol pre mňa kľúčový. Príliš dlho som čakal na sľubovanú E-30, ktorou som sa chcel posunúť o krok vyššie a keď prišla na trh, tak cena mi doslova vyrazila dych a bola tou poslednou kvapkou. Pekne som sa so svojim starým olym E500 rozlúčil, vyčistil ho a vyleštil, aby bol ako nový a so všetkými objektívmi a príslušenstvom som ho celkom dobre na internete predal. Doložil som pár našetrených peňazí a zašiel som si do megapixelu pre NIKON D90 so slušným objektívom a obstojným teleobjektívom. ...a nová láska bola na svete ;-)

Dnes si postupne budujem nikonovskú fotorodinku. Pribudli výborné objektívy s pevným ohniskom a blesk. A postupne pribúdajú aj lepšie a lepšie fotky. A už len posledná myšlienka na záver (gratulujem k trpezlivosti, ak ste sa dočítali až sem). Upravujem fotky v RAWe, takže ich vidím v tom hnusnom surovom stave, z ktorého sa snažím niečo vybrúsiť. Rozdiel medzi tým, čo dostávam z „nového“ nikonovského čipu z D90tky (ktorý je použitý aj v poloprofi D300) a tým, čo som dostával zo 4:3 olympus čipu je obrovský! Nemôžem si nikon za tú kvalitu vynachváliť!

Výborné hodnotenie jednotlivých značiek spracoval Roman Pihan v cykle: „Zpráva o stavu DSLR“  na webe fotografovani.cz

Olympus:

http://www.fotografovani.cz/art/fo_svet/map4_olympus_panasonic.html

Nikon:

http://www.fotografovani.cz/art/fo_svet/rom_dslrmap03.html

P.S.: A prečo som si vlastne nevybral Canon?  Lebo medveď!  Človek aj tak vždy kupuje „žalúdkom“ (pocitmi a emóciami), no a mne ten Nikon jednoducho lepšie chutil ;-)

P.S.2: Ak si niekto predsalen nedá povedať a chce alternatívu k nikonu a canonu, tak by som doporučil pozrieť sa na Pentax!

P.